Dvojité striebro z ABU DHABI

Slovenskí tréneri medzi elitou

Open Masters Games Abu Dhabi 2026  |  Vzpieranie  |  Masters kategória

Dvaja nitrianski tréneri zo Športového klubu Slávia Leviathan – Lukáš Masár a Branislav Zelovič sa vydali na druhý koniec sveta splniť si svoj sen. Zmerali si sily s najlepšími masters (nad 35 rokov) pretekármi, ktorí sa do tejto open kategórie prihlásili. Z prestížneho podujatia Open Masters Games v Abu Dhabi sa vrátili so striebrom a nezabudnuteľnými zážitkami. V rozhovore prezradili, čo ich motivovalo, ktoré momenty boli najnáročnejšie a čo si odnášajú domov – nielen ako športovci, ale aj ako tréneri.

1.  Čo vás priviedlo k tomu, že ste sa rozhodli ísť na Open Masters na svetovej úrovni – bol to impulz, dlhodobý cieľ alebo výzva sami sebe?
Braňo:

Bola to kombinácia viacerých vecí. Open Masters Games v Abu Dhabi sľubovali veľký športový zážitok, už len tým, že sa takáto súťaž konala na Blízkom východe po prvýkrát. Pre nás to bola zaujímavá výzva – nielen športová, ale aj osobná skúsenosť. Vzpieraniu sa venujeme dlhé roky a prirodzene prišla myšlienka postaviť sa na platformu na medzinárodnej úrovni a porovnať sa s elitou.

Lukáš:

Úprimne? Trochu všetko dokopy. Dlhodobo to mám nastavené tak, že ak niečo robím, tak poriadne. A keď už si nastavíš latku vysoko, tak svetová úroveň je prirodzený ďalší krok. Nebola to náhoda. Bola to vnútorná potreba zistiť, či to, čo učím klientov doma v gyme, obstojí aj v aréne ako je OMGAD 2026 v Abu Dhabi.
Vyzval som seba samého. A obstál som.

2.  Aká bola úroveň súťaže – tempo, súperi, organizácia, tlak?

Braňo:

Úroveň súťaže bola veľmi vysoká, ale najviac nás prekvapila organizácia v pozitívnom zmysle slova. Absolvoval som už niekoľko súťaží, no s týmto sa tie predtým nedajú porovnať. Úprimne neviem, aká súťaž by mohla tejto konkurovať – možno majstrovstvá sveta. Všetko fungovalo profesionálne, presne a vo veľkom štýle.

Lukáš:

Tempo? Brutálne. Tam sa nerozcvičuješ 20 minút na psychiku. Tam ideš. Súperi? Žiadni hobby športovci. Každý vyzeral, že raňajkuje kreatín s kofeínom a zapíja to ambíciou. Organizácia? Svetová. Žiadne čakanie na vybavenie. Tlak? Obrovský. Ale ten mám rád. To je ten moment, keď zistíš, či si len silný… alebo aj odolný.

3.  Ktorý moment bol mentálne alebo fyzicky najťažší a čo vám pomohlo ho zvládnuť?

Braňo:

Najťažšie momenty neprišli priamo počas súťaže, ale ešte pred ňou. Takmer som nestihol let na podujatie a veľký stres prišiel aj pri oficiálnom vážení. Do svojej hmotnostnej kategórie som sa zmestil doslova o 40 gramov. Keby sa to nepodarilo, na súťaži by som vôbec nemohol štartovať. Na samotnej platforme už pomohli skúsenosti z tréningu – sústrediť sa na techniku, dýchanie a nevnímať tlak okolia.

Lukáš:

Keď som namiesto split jerku urobil push press. V tej sekunde – mozog sa pýta prečo, telo nevie odpoveď. Zamrzol som. Normálne sekunda ticha v hlave. Ale práve tam sa ukáže skúsenosť – nádych, reset, ideš ďalej. Nie je to o tom, že neurobíš chybu. Je to o tom, že sa z nej nezosypeš.

4.  Čo vás najviac prekvapilo – negatívne alebo pozitívne?

Braňo:

Veľmi pozitívne nás prekvapila atmosféra medzi pretekármi. Napriek tomu, že ide o súťaž, medzi športovcami z rôznych krajín, vládol tam veľký rešpekt a podpora. V masters kategóriách je cítiť, že ľudia majú k športu dlhodobý vzťah a dokážu oceniť výkon každého, kto sa postaví na platformu.

Lukáš:

Pozitívne – energia ľudí. Aj keď si tisíce kilometrov od domu, cítiš podporu. Negatívne? Že adrenalín ti niekedy vypne logiku a zmení split jerk na push press bez varovania. Ale úprimne – aj ten moment dnes beriem ako dar. Lebo práve to robí príbeh zapamätateľný.

5.  Čo vám tento výsledok dal ako športovcom a čo ako trénerom, ktorí pracujú s klientmi doma?

Braňo:

Ako športovcom nám to prinieslo potvrdenie, že systematický tréning a disciplína majú zmysel. Pre nás ako trénerov, je táto skúsenosť ešte cennejšia. Zo súťažnej platformy ju vieme preniesť priamo do práce s klientmi. Keď si človek sám prejde prípravou, stresom zo súťaže a samotným výkonom, dokáže lepšie pochopiť celý proces a odovzdať tieto skúsenosti ďalej zverencom. 

Lukáš:

Ako športovec som si potvrdil, že stále patrím medzi elitu. Nie teoreticky. Reálne. Ako tréner? Obrovskú pokoru. Keď teraz poviem klientovi: zhlboka sa nadýchni a sústreď sa, viem presne, čo to znamená pod tlakom reflektorov. Nie som tréner, ktorý len rozpráva. Som tréner, ktorý to žije.

6.  Čo pre vás tieto dve striebra reálne znamenajú – vrchol, potvrdenie alebo začiatok niečoho väčšieho?

Braňo:

Vnímame to skôr ako potvrdenie, že sme na správnej ceste. Každá medaila poteší, ale zároveň je to motivácia pokračovať ďalej. Šport je proces a každá súťaž prináša nové skúsenosti. Tieto dve striebra nás motivujú pracovať ďalej a posúvať svoje limity.

Lukáš:

Vrchol? Nie. Potvrdenie? Určite. Začiatok? Áno. Dve striebra na OMGAD 2026 nie sú bodka. Sú to výkričníky. A hlavne pripomienka, že aj keď spravíš push press namiesto jerku… stále môžeš stáť na pódiu. A to je mindset, ktorý si beriem ďalej.

Na záver by sa obaja víťazi chceli poďakovať za podporu svojím najbližším, všetkým členom Slávia Leviathan, ale aj partnerom, ktorí ich podporili. Športová výživa od VOXBERGU a nové krásne vzpieračské dresy od www.3b.sk im rozhodne pomohli k zisku striebra.

Dve striebra a  jeden odkaz: systematická práca, odvaha postaviť sa výzve a schopnosť vstať po chybe – to sú hodnoty, ktoré títo dvaja slovenskí tréneri nielen hlásajú, ale aj žijú. A práve to robí ich úspech v Abu Dhabi výnimočným.